23
Güeynie zho Jesús lo Pilat
(Mt. 27:1‑2; 11‑14; Mr. 15:1‑5; Jn. 18:28‑38)
Horcogazh pcaanie zho Jesús nëz, bdziṉnie zho me lo Pilat, meṉ ne nac gobernador ne nzoob zha Roma ga. Ga psilo zho nzian grë ncuaaṉe rquiaqui zho me, rëb zho:
―Laa no bnaaz meṉ rii goṉ ziaadnie no me lo luu, sac bgaa me noquiil me meṉladz no gacntseeb zho. Rnee me lo zho nonguieḻda gdeed zho dimi ne razh lo zhirey ne, meṉ ne zob Roma; haxta rnee me mele nac rey ne guṉbey zho, sac Dios pxeeḻ me ziaad me.
Dzigo bnabdiidz Pilat lo me, rëb Pilat:
―¿Pe nli na luu nac Rey ne rnabey lo zha Israel?
Pquiab me rëb me:
―Nliw, rey nac naa zigne rnee luu i.
Dzigo rëbchaa Pilat lo grë zha ne ne nac pxoz rnabey co, ni grë miech ne ziegrë zho ga:
―¡Ni tib doḻ rapd meṉ rii!
―¿Zha gapd me doḻ? ―rëb zho―. Ni zaatne zieetaa me noquiil me miech gacntseeb zho lo zhirey ne. ¡Dible nëz Judé nu güeyted me; desde nëz Galilé briee me ziaad me haxta nu!
Goṉ Pilat sca rëb zho, dzigo bnabdiidz me dieṉ pe zha Galilé nac Jesús. Zeeṉe gocnaṉ me zha nëz co nac Jesús, dzigo pxeeḻ me Jesús lo Herod, sac Herod rnabey nëz Galilé; lëëtaque leṉ dze co laa Herod no Jerusalén ga.
Rley Herod zeeṉe goṉ Herod me, sac ziyon Herod grëtaa miṉe ruṉ me; quiambëz Herod gdziṉ dze gaṉlo Herod me, gaṉlo Herod guṉ me pe tib milagr. Psilo Herod nzian grë ncuaaṉe rnabdiidz Herod lo me, per ni tib lo wnabdiidz co ib ptsired me. 10 Zeeṉe goṉ Herod rquiabd me, ni goṉ Herod noque grë pxoz rnabey co, grë maistr ley co, ib rioogd ro zho rzadraa pe yquiaaqui zho me, rnab zho cteed Herod me caxtigw, 11 nacne leḻ psilo Herod grë xmeṉguiib Herod rzhidznie zho me, ruṉnguzee zho me. Bgacw zho me tib lar ne racw rey, sca nacw me lar co biire pxeeḻ Herod me lo Pilat. 12 Glo ib rdzieeld xtiidz Herod grop Pilat, laa dze co laa zho psilo bneewen stib.
Bnab zho guet Jesús
(Mt. 27:15‑26; Mr. 15:6‑15; Jn. 18:39‑19:16)
13 Dzigo bnabey Pilat pcaalsa grëse pxoz rnabey, grë zha ne nac zhiwxtis zha Israel, ni grëraa meṉguiedz, 14 rëb Pilat lo zho:
―Laa zho biad-zoob xdemand meṉ rii lo naa nu, nac diidz noquiil me miech gacntseeb zho lo zhirey ne. Nacne pquiep naa me, ni blalagaa to goṉa; par naa peet doḻ rapd me. 15 Niiclegaa Herod, ye Herod goṉ ni tib doḻ rapd me; gane pxeeḻaque Herod me lo naa. Quiayuṉd me ncuaaṉe guiab ne rieguiaḻ guet me. 16 Miṉe gaca, laa naa gnabey ted me tib caxtigw, lozh ga dzigo laa naa csilaa me.
17 Nac costumbr, gzobse lni Pascw rsilaa zho tib zha ne no xcuent lo wxtis. 18 Per zeeṉe bin grë miech co laa Pilat csilaa Jesús, grëse zho nguiedz roptsie zho, rnee zho:
―¡Csilaad luu meṉ qui, bnabey guetgazh me! ¡Barrabás psilaa!
19 Barrabás lë tib meṉ co no ladzguiib leṉ dze co, sac bgaa me zo me lo tib dii zha ne noyacntseeb lo rey leṉ guiedz Jerusalén ga, ni zëëbaque me tib ngutoo. 20 Bguib Pilat dieṉ zha nrieelo nsilaa me Jesús, 21 per psilo grë miech co nguiedz roptsie zho, rnee zho:
―¡None guetgazh meṉ qui! ¡Lo cruz bnabey yquia me!
22 ―Per, ¿pe nacne gnabey naa yquia me lo cruz? ―rëb Pilat stib―. ¿Pe nac falt ne rap me? Laa naa pquieple me, ni tib doḻ rapd me, parne gnabey naa guet me. Laa naa nile lo to, laa naa gnabey ted me tib caxtigw, lozh ga laa naa csilaa me.
23 Psiloque grë miech co stib, nguiedzraa roptsie zho, rnab zho yquia Jesús lo cruz; haxta goc miṉe racladz zho. 24 Racse Pilat, laa Pilat bdeed diidz. 25 Blozhse bnabey Pilat psilaa zho Barrabás, zha ntseeb ne no ladzguiib ga, dzigo laa Pilat psaṉ Jesús ladznia zho.
Güeyquiaa zho Jesús lo cruz
(Mt. 27:32‑44; Mr. 15:21‑32; Jn. 19:17‑27)
26 Horco laa zho brieenie Jesús laa zho zienie me zaatne yquia me lo cruz. Nëz zienie zho me, bdzieel zho tib meṉ Ciren lë Simón wbire lo dziin dan, pcuëëz zho meṉ co, bnabey zho me bi me zhicruz Jesús; naḻse me zhits Jesús, laa zho zienie Jesús. 27 Miech guizhiu ne zie ga, ndal grë meṉ wnaa psilo zho roon zho no zho xquieḻnë me, 28 dzigo dze bui me lo zho, rëb me:
―Xin, nac to meṉ Jerusalén rii, goonde to xquieḻnë naa. Mazd goḻgoon por grëtaa guieḻnë ne no gaṉ to, por grëtaa guieḻnë ne no gaṉ xpëëd to; 29 sac zeeṉe gaḻ dze co grë meṉ wnaa ne quianie mëëd, ziab zho: “Mazd wenaque zie zha ne quianied mëëd, zha ne naṉd zha radz mëëd, zha ne niaadgaa gap mëëd.” 30 Horco grë miech, laa zho gnab tebaa zha pixche grë gui guiaaṉ zho zhana. 31 ¡Goḻwi gaṉle, teḻne znutaa miṉe nodeed naa nac naa zig tib yag nguia, peleḻ to dzigo ne nac to zig tib yag bidz!
32 Ye schop zha ne nac ngbaan, zienie zho ga yquiaagza zho me lo cruz. 33 Zeeṉe bdziṉ zho zaatne nac “Gui Beerguic Ngutoo”, ga pquiaa zho me lo cruz gza me ngbaan co. Tibga zhicruz zho bzo tib nëz cue zhicruz me. 34 Lo cruz co quia me, zeeṉe nguiedz bnee me rëb me:
―¡Papá! Ncuaaṉe quiayuṉ grë miech rii nu, bzhiguieḻ guṉquizhd luu zhow; sac rieṉd zho pe ruṉ zho.
Gza meṉguiib ne bdziṉ ga yquiaanap me, hor co tib tib zho bzheṉse zho tib lë xab me, laa stiba bio zho rif. 35 Ndal miech ne ndxie quiawi. Haxta grë zha ne nac wxtis zo ga, no zho rzhidznie zho me, rnee zho:
―Stib miech scataa beeṉguiac me, stib miech scataa bla me. ¿Pe rac me na ne riete me i? ¡Guiet me i zho, teḻne nli me nac Meṉ ne zëëble diidz cxeeḻ Dios, teḻne nli Dios bzooblo me ziaad me!
36 Wbig meṉguiib co rdeed zho nziu bla guie me, rzhidznie zho me, rnee zho:
37 ―¡Zhirey zha Israel name nac luu! Psilaa luu lo guieḻnë qui nazho.
38 Glaa guic zhicruz me quia choplan diidz ne pquiaa zho, rneew: “LËË ZHIREY ZHA ISRAEL NU.”
39 Grop ngbaan ne quianie me lo cruz ga, psilo tib zho ye zho rzhidznie me, rnee zho lo me:
―¡Led rëb luu lëë, luu nac Meṉ ne zëëble diidz ga cxeeḻ Dios! ¡Blu nazho nli meṉ co nac luu, psilaa ne lo guieḻnë rii!
40 Horco pquiab stib zha co, rëb zho lo zho:
―¡Psioog ro luu! ¿Pe niicle niina ne laa luu guetle ib rdzieebd luu Dios? 41 Bieṉ gaṉle, ¡teḻ ne ible miṉ rii rioguiaḻ ne grop ne, nu nodizh ne grë guieḻntseeb ne bdziuuṉ ne; saṉgue meṉ qui, peet doḻ rapd me!
42 Dzigo rëb zho lo me:
―¡Bzhiguieḻ zeeṉe guiaad luu gnabey luu, ib csaṉd luu naa tib lad!
43 Pquiab me rëb me lo zho:
―Peet tsienied guic luu, nadzegazh laa luu së guioo ne zaatne nac lo xquieḻbley Pxoz naa.
Gut Jesús
(Mt. 27:45‑56; Mr. 15:33‑41; Jn. 19:28‑30)
44-46 Goḻ groḻ dzew, tibaque zeeṉe goc tib ncow dipse lo guidzliu. Ni palal rlud xbiini ngbidz, haxta las tres biaa biini stib. Horco pquiaa Jesús tib redz nroob, rëb me:
―Papá, laa naa rsaṉ zhiespíritu naa ladznia luu, luu pcaaniaw.
Diidz co briee ro me, znuse blozh me. Laa me quialozh, zeeṉe laa lar nroob ne quia leṉ yadoo Jerusalén ga briez nzoli, groḻtaa goca.
47 Zha ne rnabey lo zhaguiib ne pquiaa me lo cruz ga, zeeṉe goṉ zho zha blozh me, bieṉ zho Dios beeṉ miṉ co, rëb zho:
―¡Ne nlipagaa tib meṉ peet xtoḻd goc meṉ qui!
48 Scaque grë miech ne goclo ga, zeeṉe goṉ zho zha blozh me, biabguieḻnë zho, mbanse rac zho laa zho wbi ga. 49 Laa grë zha ne ruṉbey me, zha ne gocnie me, zig nac grë meṉ wnaa ne gocgrë zha ne brieenaḻ zhits me zeeṉe briee me nëz Galilé, grë zho laa zho ndxiese tib lad rwi zho.
Bgueets Jesús
(Mt. 27:57‑61; Mr. 15:42‑47; Jn. 19:38‑42)
50 Lad grë zha ne nac zhiwxtis meṉ Israel ga, no tib meṉ guiedz Arimaté lë me José; lëë guiedz co ndxie xtan Judé. Tib miech wen nac me, noxco me miṉe rnabey Dios, 51 ye me quiambëz gdziṉ dze ne csilo gnabey Dios. Zeeṉe bnabey zha ne nacgrë me dziin ga zha gac Jesús, ni lalnu biod me conform miṉe bnabey zho. 52 Nacne hor co güey me lo Pilat, bnab me diidzbey tsielit me xcuerp Jesús lo cruz. 53 Dzigo güey me, blozhse blit me cuerp co lo cruz, pcheḻ me me tib lo lar nroob, güey me güeyqueets me me tib leṉ baa cub ndieeṉ tib cho quie gax ga.
54 Lëë bdze dze co no zho xco ne laa dze ne gdziiladz zho lo dziin sëëb. 55 Grë meṉ wnaa ne sca nacgza grë zha ne brieenaḻ zhits me zeeṉe briee me nëz Galilé ga, ye zho güeynaḻ bgueets me, goṉ zho pa lo bio me. 56 Blozhse bgueets me, laa zho zey. Bdziṉ zho bzhixcuaa zho, tiblo zënex ne tsietëëb zho lad xcuerp me; dzigo laa zho bdziiladz zigne rnabey ley no guṉ zho.