24
BRIEEBAN JESUS
(Mt. 28:1‑10; Mr. 16:1‑8; Jn. 20:1‑10)
Laa zeeṉe goḻ dze ne rzobni zhmal, silgaw laa gza meṉ wnaa co briee, bi zho grë zënex ne bzhixcuaa zho ga, laa zho zie ro baaṉ Jesús.
Bdziṉ zho, goṉ zho laa quie ne bioog ro baaṉ me ga bdiooble; bzëëb zho leṉ baa goṉ zho, niicle xcuerp me guieṉdle ga. Laa zho zo ga, rieṉd zho dieṉ pe nacne sca nialse ro baa co, pe nacne niicle xcuerp me guieṉd leeṉ co. Tibaque zeeṉe goṉ zho laa chop meṉ bgui zole lo zho ga, masaque riaazbel lad xab grop meṉ co. Horco per nli bdzieb zho, lo dzeb co miṉe beeṉ zho laa zho pquiitsgzhib haxta bdziṉ lo zho lo liu. Dzigo rëb grop meṉ bgui co lo zho:
―¿Pe nacne ziaadguib to meṉ mban zaatne rio meṉgut? ¡Laa me brieebanle! ¡Guieṉdle me nu! Goḻsoladz gaṉle zha në me lo to leṉ dze ne no me nëz Galilé, në me: “Mgui ne pxeeḻ Dios, ible none guiab me ladznia grë miech ngoopdoḻ, squiaa zho me lo cruz, per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, laa me grieeban.”
Dzigoraa psoladz zho, nligaa sca bnee me, hor co lëëlëd güeynie zho diidz lo gza tsiiptib zha ne nac xpëëdscuel me, ni lo grëraa zha ne nacgza zho ga. 10 Nzianlaa nac meṉ wnaa co, lad co no Marí Magdal, no Zhuan, ni Marí ne nac xniaa Jacob.
11 Niicle bzodiidz zhow lo xpëëdscuel me, per con rnee zho led ncuaaṉ gacd ga, ni lalnu bliladzd zhow. 12 Tibaque zeeṉe briee Pedr, rias Pedr laa Pedr zie nëz ro baa. Bdziṉ Pedr bdiixlo Pedr leṉ baa co, goṉ Pedr nligaa, ¡loxaque lar ne brieḻ me zhoob leeṉ co! Blozh ga, laa Pedr zeyaque, rzee zdoo Pedr goṉ Pedr nli guieṉdle xcuerp me ga.
Goṉ zho Jesús nëz Maús
(Mr. 16:12‑13)
13 Dze co briee chop xpëëdscuel me zie zho tib guiedz win lë Maús. Gax Jerusalén riaaṉ guiedz win co, maase chop hor rzë zho rdziṉ zho ga. 14 Nëz no zho nozodiidz zho grë miṉe pteed miech Jesús ga, 15 tibaque zeeṉe bieṉ zho laa zho bgaa tib lo meṉ co, gocgza me zho laa zho no nëz, per, ¡ib bieṉd zho lëë Jesús ga! 16 Raṉlo zho laa me ziegza zho ga, per ni lalnu beeṉbeyd zho ne mew, sac zig nac zeeṉ pe tib ncuaaṉe ptse lo zho. 17 Dzigo rëb me:
―¿Pe squitaa nozodiidz to? ¿Pe nac squi rac to, zig nac zeeṉe pe guieḻnë no to?
Dzigo bzodze zho. Mban rac zho, haxta lo zho rlu nroob guieḻnë no zho. 18 Pquiab tib zha ne lë Cleof, rëb zho:
―¿Niacxe bind luu gaṉle zha nactaa ncuaaṉe goc Jerusalén leṉ dze rii? Grëse zha ne name güey Jerusalén, gocnaṉa.
19 ―Nligaa ―rëb me―, ¿pe dieṉ goc ga?
Rëbchaa zho:
―Leṉ dze rii psacsi zho meṉ Nazaret ne lë Jesús. Tib meṉ ne biadteed xtiidz Dios lo miech nac me, nzian grë milagr nroob ne beeṉ me; miech guizhiu ne bley pquiaadiag zhiwseed me. Rlu tib meṉ nziuu nac me lo Dios. 20 Per leḻ briee grë pxoz rnabey, grë zho zha ne nac wxtis, bnaaz zho me, bnab zho gut me, pquiaa zho me lo cruz. 21 Tibaque rdzieets no, me niac tib meṉ ne nsilaa zha ladz ne ladznia zha Roma. Pasëse miṉ co niac, nadzele rac tsoṉ ngbidz beet zho me. 22 Per rieṉd no dieṉ zha nac cuent co, sac nasil güey bla meṉ wnaa ne nacgrë no ro baaṉ me, 23 zeeṉe wbire zho bzodiidz zho lo no në zho guieṉdle xcuerp me leṉ baa, loxaque chop anjl brieequia lo zho ga, rëb anjl co mban me. 24 Blozh ga, güeyaque bla zha bgui ne nacgrë no, goṉ zho nligaa guieṉdle xcuerp me ga.
25 Dzigo rëbchaa me lo zho:
―¡Nadzpaa ncow nac guic to, nadzpaa ndip nac zdoo to! ¿Rliladzde to grë miṉe dzigo lëë bzeet zho padzeela ted Meṉ ne nole diidz ga cxeeḻ Dios? 26 Bzeetle zha co name ible no csacsi miech me, antes ne gbire me lo guieḻndzon ne no me.
27 Dzigo psilo me bnee me lo zho pa lo zhobnee grë miṉe bded me ga, psilo me desde grë miṉe pquiaa Moisés, haxta grë miṉe pquiaa grëraa zha ne biadteed xtiidz Dios. 28 Sca no zho nëz laa zho bdziṉ Maús. Bdziṉ zho ga, rac me zig nac zeeṉe tib ted me, 29 dzigo quia zho rnab zho lo me cuëz me ga, sac laa dze bdzele, zhile laa liu ycow. Nacne blëz me.
30 Laa zho zob lo mezh gowxtsee zho, bzheṉ me guietxtil bdeed me xquizh lo Dios, blozh beeṉgroḻ mew bdeed mew lo zho. 31 Dzigoraa zig nac zeeṉe bzhial lo zho, laa zho beeṉbey me. Per par niaṉraa zho me, znuse bnit me lo zho, goṉdraa zho me. 32 Horco per nli rley zho rnee zho:
―Con razon zeeṉe sca ziaadgza ne me nëz nonee me lo ne zha raquiet lo Xtiidz Dios, masaque tib guieḻbley nroob ne biaadnie xcodiidz me zdoo ne.
Sca rnee zho, sac bieṉ zho bdziṉ tib guieḻbley nroob zdoo zho, zeeṉe sca nonee me lo zho. 33 Lëëlëdaque briee zho ga, bio zho nëz wbire zho Jerusalén stib. Bdziṉ zho lo gza tsiiptib zha ne bzëniepaa me ga, ni grëraa zha ne nacgrë zho, 34 rëbchaa zha co lo zho:
―¡Tebaa gaṉ to gaṉle nli brieeban xmaistr ne! ¡Laa Pedr goṉle me!
35 Psiloque zho grop zho bzodiidz zho zha goṉ zho me no zho nëz, per haxta horne no zho xtsee, zeeṉe laa me beeṉgroḻ guietxtil dzigoraa beeṉbey zho me.
Brieequia Jesús lo grë xpëëdscuel me
(Mt. 28:16‑20; Mr. 16:14‑20; Jn. 20:19‑23)
36 Lëëtaaque sca nozodiidz zho, tibaque zeeṉ goṉ zho laa Jesús zole lo zho ga, pquiaabdiuzh me zho, rëb me lo zho, peet tsieniedraa guic zho. 37 Leḻ rdzieb zho, haxta rzhidz zho lo dzeb co, sac rëb zho bod ndziin ga raṉ zho. 38 Dzigo bnee me lo zho rëb me:
―¿Pe nacne rdzieb to? ¿Pe nacne rliladzde to naa nu? 39 Goḻwi leṉ nia naa, goḻwi zhits ni naa gaṉle. Goḻxeeṉ naa, zeeṉa gliladz to gaṉle nli naaw; sac teḻ ndziina, mese naca, gacd xeṉ tow.
40 Sca quianee me, blu me nia me, blu me ni me lo zho, zaatne biaaz me clav. 41 Per nli rley zho, rzee zdoo zho, per rliladzdaque zho dieṉ pe nlipaa lëë me ga. Goṉ me sca rac zho, nacne bnab me ncuaaṉe gow me lo zho. 42 Dzigo bdeed zho tib lë meḻ bguiee lo me, 43 bnaaz me meḻ co, squi ndxie zho goṉ zho dow me ma. 44 Dzigo rëb me lo zho:
―¿Pe ib rsoladzde to nile naa laa grë miṉ rii no gac? Led ni naa lo to, grëse miṉe bzeet Moisés, grëse miṉe bzeet grë zha ne biadteed xtiidz Dios, miṉe raquietgaa lo Salm teed naa, ible laaw none gac.
45 Psilo me clar nonee me lo zho, parne guieṉpaa zho zha zhobnee lo grë guits co, 46 rëb me:
―Ible lo co zhobnee sca teed naa ne nac naa Mgui ne pxeeḻ Dios, rneew ib no gut miech naa, per zeeṉe gac tsoṉ ngbidza, laa naa grieeban. 47 Rneew, Jerusalén nu, nu csilo gacnaṉ miech ible none csaan zho xquieḻntseeb zho, gnalo zho naa, parne guṉ Dios zho perdon. 48 Ni to goṉ gaṉle grëse miṉ co, goca. 49 Na leṉ dze ne ziaadaque nu, laa naa cxeḻ Espíritu Sant gacnieṉ to, sac ib scale nac xtiidz Pxoz naa. Per guiabde to niinaga griee to tsienee to lo miech, Jerusalénse nu goḻcuëz, haxta nieeda ygaa to poder ne gneedz Espíritu Sant lo to.
50 Zeeṉe goḻ dze ne laa me guey gbaa, dzigo güey me güeynie me zho nëz Betain. Bdziṉ zho ga, blis me nia me, psilo me noyuṉlay me zho. 51 Laa me quiayuṉlay zho, tibaque zeeṉe laa me bias lo guidzliu, ¡goṉlo zho laa me bzoquia gbaa!
52 Horco pquiitsgzhib zho liu, beeṉnon zho me, rnee zho grë diidz ndzon lo me; blozh ga iṉe rley zho laa zho wbi ga, bdziṉ zho Jerusalén stib. 53 Psilo zho gzataa dze rie zho yadoo rooḻnie zho Dios, rdeed zho xquizh lo me.