10
Jesús enseña sobre el divorcio
(Mt 19.1-12; Lc 16.18)
Jesu Capernaupʉ cãnacʉ Judea yepapʉ, Jordán na caĩri ya ape nʉgoapʉ quenare cáaájupʉ. Topʉ cʉ caejaro camaja capãarã cʉ tʉpʉ caneñapoyuparã. To bairi cʉ cátinucurore bairona Dio ye quetire na cabuioyupʉ. To bairo cʉ cabuioro jĩcaarã fariseo maja Jesu tʉpʉ atí, cʉ tʉgooña mawijia bui cʉparo ĩrã ocõo bairo cʉ caĩ jeniñañuparã:
—¿Mani judío majare jĩcaʉ cʉ nʉmore cʉ carocagaro roca rotirique to ãti?
Ocõo bairo na caĩ yʉyupʉ Jesu fariseo majare:
—¿Moisé tirʉmʉpʉ macacʉ dope bairo cʉ carotiyupari?
To bairo cʉ caĩro:
—Moisé ãnacʉ ocõo bairo caucayupi: “Jĩcaʉ cʉ nʉmore rocagʉ papera pũuro, ‘Ocõo bairo mʉ cabairije wapa mʉ yʉ rocagʉ,’ ĩ ucarica pũuro, cõre cʉ joato,” caĩ ucayupi Moisé, caĩñuparã fariseo maja Jesure.
To bairo na caĩro:
—Mʉja yeripʉ Dio cʉ caboorijere mʉja cabai netoogaro to bairo caucayupi Moisé, jĩcaʉ cʉ nʉmore carocagaʉre mataquetigʉ. Dio nipetiri wame áti jʉgoʉpʉna caʉmʉ, cãromio cájupi. To bairi caʉmʉ cʉ pacʉ, cʉ pacore tʉgooña janari cʉ nʉmo ye macare tʉgooñagʉmi. To bairi co mena aniri pʉgarã anibana quena cʉ nʉmo mena jĩcaʉre bairona ãma, cʉ nʉmo jãa. To bairi camajocʉ jĩcaʉ cʉ nʉmo mena jĩcaʉre bairona aniri Dio cʉ cacũricarã ãma jĩca bapa. To bairona Dio cʉ cacũricarã aniri caame rocaquetiparã ãma, na caĩñupʉ Jesu.
10 Cabero wiipʉ ãnaa Jesu buerã cʉ caĩriquerena caĩ jeniña nemoñuparã tunu. 11 Tiere na caĩ jeniñaro ocõo bairo na caĩ yʉyupʉ Jesu:
—Noo cʉ nʉmore rocari apeo macare nʉmocʉcʉ rooro ácʉ áami cãni jʉgoricore. 12 Cãromio quena, co manapʉre rocari apeĩ macare manapʉcʉco rooro áco áamo cãni jʉgoricʉre.
Jesús bendice a los niños
(Mt 19.13-15; Lc 18.15-17)
13 Cabero aperã na punaare Jesu tʉpʉ cajee ajuparã, na ñiga peori Diore na jenibojaya ĩrã. To bairo na cáto tʉjʉrã Jesu buerã maca nare matagabana:
—Cawimarãre na jee atíqueticõaña, Jesure cʉ patowãcoorema, na caĩñuparã.
14 To bairo na caĩ matarijere apii Jesu maca tʉjooquẽcʉ, ocõo bairo na caĩñupʉ:
—Cawimarã yʉ tʉpʉ na aparo. Na mataqueticõaña. Ʉpaʉ Dio cʉ cãnopʉ cáaáparã ãma ati maja cawimarãre bairona caroaro yʉre catʉgooñarã. 15 Cariape mʉjaare yʉ ĩ. Ati maja cawimarã yʉre na caboorore bairo cabaiquẽna maca, Ʉpaʉ Dio cʉ cãnopʉ aáquetigarãma, na caĩñupʉ.
16 To bairo ĩ yaparo cawimarãre na ne mʉgo, na ñiga peo, Diore na cajenibojayupʉ yua.
Un joven rico habla con Jesús
(Mt 19.16-30; Lc 18.18-30)
17 Cabero Jesu aperopʉ cʉ cáaáti paʉ jĩcaʉ cʉ bero caatʉ ʉja ajupʉ. Cʉ tʉpʉ atʉ ejari, cʉ tʉpʉ ejacumu, cʉ nʉcʉbʉgori ocõo bairo cʉ caĩ jeniñañupʉ:
—Jesu, caroaro camajare cabuei mʉ ã. Cañuu netoʉ mʉ ã. To bairi yʉre buioya. ¿Ñee uniere yʉ ácʉati yʉ cacaticõa aninucupere bʉgagʉ? caĩñupʉ.
18 Jesu maca ocõo bairo cʉ caĩ yʉyupʉ:
—¿Nope ĩi cañuu netoʉ yʉre mʉ ĩti? 19 Dio jĩcaʉna ãmi cañuu netoʉ. Dio cʉ carotiriquere mʉ majii. “Camajare na jĩaqueticõaña. Ati epericarã cʉtiqueticõaña. Jee rutiqueticõaña. Jocʉna aperãre na ĩtoqueticõaña. Aperãre ĩtorique mena rooro na átiqueticõaña. Mʉ pacʉ, mʉ pacore na nʉcʉbʉgoya.”
20 To bairo cʉ caĩro apii:
—Cawimaʉ ãcʉpʉna tiere yʉ cáti peocõawʉ, caĩñupʉ Jesure.
21 Jesu cʉ mai tʉjʉri ocõo bairo cʉ caĩñupʉ:
—Jĩca wameacã mʉ cátipe rʉja. Mʉ cacʉgorijere nuni peo wapa jeija. Mʉ cawapa jeerijere cabopacarãre na joo bate peocõaña. To bairo ácʉ ʉmʉrecoopʉ capee cañuu netorijere mʉ cʉgogʉ. To bairo áti yaparo mʉre camajiriobato quena, yʉ mena ajá, cʉ caĩñupʉ Jesu.
22 To bairo Jesu cʉ caĩrijere api tʉjooquẽcʉ, seeto tʉgooñarique pairi catunucoajupʉ, caapeye paii aniri.
23 Cʉ cáaáto bero Jesu cʉ buerãre na tʉjʉri ocõo bairo na caĩñupʉ:
—Caapeye unie pairãre Dio tʉpʉ na cáaápe seeto majuu majiriocõa, caĩñupʉ Jesu cʉ buerãre.
24 To bairo cʉ caĩrijere apirã, Jesu buerã caapi acʉayuparã. To bairi Jesu na caĩnemoñupʉ tunu:
—Yʉ punaare bairo cãna, caapeye unie cʉgo netorãre Dio tʉpʉ na cáaápe seeto majuu majirio netocõa. 25 Waibʉcʉ cameyo cawamecʉcʉ capaii apopota yita wẽ pĩorica opeacãre cʉ caame butigaata majiriobʉja. To bairona seeto majirio caapeye unie pairã Dio tʉpʉ na cáaágaro.
26 Tiere cʉ caĩro cʉ buerã caapi acʉanemocoajuparã tunu:
—Baiyupa cariape cʉ caĩata noa Dio tʉpʉ eja majiquẽnama, caame ĩñuparã.
27 Jesu to bairo na caame ĩro apii ocõo bairo na caĩñupʉ:
—Camaja na majuuna Dio tʉpʉ aá majiquẽema. Dio maca nipetiri wame cáti majii aniri jĩcaʉna ãmi cʉ tʉpʉ cáaáparãre canetoo majii.
28 To bairo cʉ caĩro Pedro ocõo bairo cʉ caĩñupʉ:
—Nipetiro jã yere jã cáaáweowʉ, mʉ mena macana anigarã.
29-30 To bairo cʉ caĩro:
—Cariape mʉjaare yʉ ĩ. Jĩcaʉ ũcʉ cʉ ya wii, cʉ pacʉa, cʉ yarã, cʉ punaa, cʉ wejeri, nipetirore cʉ cáaáweoquẽpata, Dio cʉ caboorije macare átigʉ, capee majuu caroa cʉ cacʉgo jʉgorique netoro majuu bʉganemogʉmi ati yepapʉre. Aperã rooro nare na cátibato quena caroare bʉgagʉmi. Caberopʉ quenare Dio mena aninucucõagʉmi. 31 To bairi yucʉacã, “Cãni majuurã jã ã,” caĩrã caberopʉ cawatoa cãna anigarãma. Capãarã yucʉacãre cawatoa macana cãna quena caberopʉ cãni majuurã anigarãma na maca, caĩñupʉ Jesu.
Nuevamente Jesús anuncia su muerte
(Mt 20.17-19; Lc 18.31-34)
32 Cabero Jesu Jerusalẽpʉ aáta wãpʉre aácʉ cʉ buerã jʉgoye cajʉgoyupʉ. ¿Dope bairo Jerusalẽpʉ to bairoati? ĩrã tʉgooña acʉari uwirique mena cʉ bero caʉjayuparã. To bairi na caejaparo jʉgoye cʉ buerãre ricati pi neori cʉ̃re cabaipere na caĩ buioyupʉ:
33 —Jerusalẽpʉ aána mani bai, mʉja maji. Topʉ yʉ caejaro Dio ati yepapʉ cʉ cajooricʉ yʉ cãnibato quena aperã yʉre ñeri yʉre joogarãma sacerdote maja ʉparãre, judío majare cabuerãre. To bairi yʉre joo netogarãma tunu judío maja cãniquẽnapʉre, cʉ jĩa rocacõaña ĩrã. 34 To bairi na maca yʉre ĩ eperi, yʉ ʉcoo eo turi, yʉre baperi, yʉre jĩa rocagarãma yua. To bairo yʉre na cajĩa rocabato quena itia rʉmʉ bero yʉ tunu catigʉ, na caĩ buioyupʉ Jesu cʉ buerãre.
Jacobo y Juan piden un favor
(Mt 20.20-28)
35 Cabero Jacobo, Juan Sebedeo punaa Jesu tʉpʉ aáti:
—Jãre cabuei, mʉre jã cajeniri wame jãre mʉ cátibojaro jã boo, cʉ caĩñuparã.
36 —¿Ñee uniere mʉjaare yʉ cátibojaro mʉja booti? na caĩ jeniñañupʉ Jesu.
37 —Mʉ carotiri paʉ cãnopʉ mʉ mena carotinemoparãre jãre mʉ cũwã. Jĩcaʉ cariape nʉgoa, apeĩ cacõ nʉgoapʉ mʉ mena ruiri carotiparã jã anigarã, cʉ caĩñuparã Sebedeo punaa.
38 To bairo na caĩro ocõo bairo na caĩñupʉ Jesu maca:
—Mʉja cajeniri wamere mʉja tʉgooña majiquẽe. Aperã seeto yʉ popiyeyegarãma. Yʉre na capopiyeyepere bairo mʉja quena mʉjaare na capopiyeyero ¿mʉja nʉca majicʉti? na caĩ jeniñañupʉ Jesu.
39 —Ʉ̃ʉjʉ, jã nʉca ocabʉti majirã, caĩñuparã.
To bairo na caĩro ocõo bairo na caĩñupʉ Jesu:
—Yʉre na capopiyeyepere bairona mʉja quenare mʉja popiyeyegarãma aperã. 40 Yʉre bairona catamʉoparã mʉja cãnibato quena yʉ mena carotiparãre mʉjaare yʉ cũ majiquẽe. Yʉ riape nʉgoa, yʉ cacõ nʉgoapʉ yʉ mena caroti ruiparãre carotipaʉ mee yʉ ã. Yʉ Pacʉ maca bejegʉmi yʉ mena caroti ruiparãre.
41 To bairo Jesure cʉ na cajeniro apirã aperã Jesu buerã diez cãnacʉ cãna maca na catʉgooña punijiniñuparã Jacobore, Juãre to bairo Jesure na caĩ jenirijere. 42 To bairo na cabairo tʉjʉʉ Jesu na pijori ocõo bairo na caĩñupʉ:
—Mʉja majirã. Ape macari macana na ʉparã tutuaro rotima. Na ẽoro carotirã quena na majare rotima tunu. 43 Mʉja maca to bairo cabaiquetiparã mʉja ã. Nii mʉja yaʉ cãni majuʉ anigʉ capaa cotei cʉ ãmaro. 44 Cajʉgo ãcʉ majuu anigʉ, aperã nipetirore capaabojaʉ cʉ ãmaro cʉ quena. 45 To bairona yʉ camaja tʉpʉ Dio cʉ cajooricʉ anibacʉ quena aperãre, “Yʉre capaa coteri maja ãña,” caĩi mee yʉ ã. Yʉ majuuna aperãre átinemoʉ acʉ́ yʉ cáapʉ́. To bairi camaja capãarã majuu caroorije na cátajere bai yaji wapayebojaʉ acʉ́ yʉ cáapʉ́ ati yepapʉ, caĩñupʉ Jesu cʉ buerãre.
Jesús sana a Bartimeo el ciego
(Mt 20.29-34; Lc 18.35-43)
46 Jerusalẽpʉ ma aána Jericó cawamecʉti macapʉ caejayuparã. Jesu cʉ buerã mena aperã capãarã camaja mena ti macare eja, na caneto aáti paʉ Bartimeo cawamecʉcʉ, Timeo macʉ cacape tʉjʉquẽcʉ ma tʉjaro caniyeru jeni ruiyupʉ. 47 To bairi, “Aperã Jesu Nasaré macacʉ neto aácʉ áami,” na caĩro apii caĩ awajajoyupʉ:
—¡Jesu! ¡Ʉpaʉ David ãnacʉ pãrami, Dio cʉ cajooricʉna mʉ ã! ¡To bairi yʉre bopaca tʉjʉya! caĩ awajajoyupʉ.
48 To bairo cʉ caĩro apirã capãarã camaja:
—¡Awajaqueticõaña! ¡Janaacʉja! cʉ caĩ tutiyuparã Jesu jʉgoye cáaána maca.
To bairo na caĩ tutirije to cãnibato quena seetobʉja caĩ awajanemoñupʉ tunu:
—¡Ʉpaʉ David ãnacʉ pãrami, Dio cʉ cajooricʉna mʉ ã! ¡To bairi yʉre bopaca tʉjʉya!
49 To bairo cʉ caĩ awajarijere apii Jesu catua nʉcañupʉ. Tuanʉca, cʉ̃re capi awajaʉre aperãre cʉ tʉpʉ na catʉ̃ga atí rotiyupʉ.
To bairo cʉ̃re Jesu na cʉ catʉ̃ga atí rotiro, cʉ caĩñuparã:
—Tʉgooñarique paiquẽja. Adʉja uwaro. Mʉre pimi Jesu, cʉ caĩñuparã.
50 To bairo na caĩro apii, cabui macá wʉ tu we roca cũ, bapa wamʉnʉca, Jesu tʉpʉ cáaájupʉ.
51 Jesu tʉpʉ cʉ caejaro:
—¿Ñeere mʉre yʉ cátibojapere mʉ booti? cʉ caĩ jeniñañupʉ Jesu.
—Yʉ Ʉpaʉ, yʉ cape yʉ catʉjʉpere yʉ boo, caĩñupʉ Bartimeo.
52 To bairo cʉ caĩro:
—“Yʉre netoo majiimi,” yʉre mʉ tʉgooña nʉcʉbʉgowʉ. To bairi mere mʉre yʉ netootʉgawʉ. To cõona aácʉja.
To bairo Jesu cʉ caĩrona Bartimeo catʉjʉ majicoajupʉ. Tʉjʉ maji, Jesu mena mapʉ cáaácoajupʉ cʉ quena.