21
Mö wösrö i nuŋ God ap diba nölöŋa
(Mak 12:41-44)
Jisas nuŋ God höjöpalɨb rama ram möl yuadö du mɨdön nugwöŋa, nöbö mö rɨg kap bla rɨg bli rag hö bɨyöj möla abmɨdmä. Makwam mö wösrö lɨblɨb rɨ mɨdöy rɨg paskwolö ulmɨdö mag mös rag hö aböŋa. 2Kor 8:12Abmɨn, Jisas yadöŋa, “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, nöbö mö bli rɨg ulmɨdö aböia; jɨ mö wösrö lɨblɨb rɨ mɨdö kɨ rɨg nuŋwa diba aba. Nöbö mö bli rɨg mag ñɨŋa mɨga mɨdɨm nugugɨrön rɨg mag aböia; jɨ mö wösrö lɨblɨb rɨ mɨdö kɨ rɨg mag nuŋ mɨda magalɨg aba. Ap wob nɨmɨb i mɨdölö,” röŋa.
God höjöpalɨb ram aku hajal abönɨŋö, röŋa
(Mat 24:1-2; Mak 13:1-2)
Makwam nöbö nuŋ bli yadmä, “God höjöpalɨb ram kɨ rɨg wä wä, ap wä wä rag hö God nugwo nölön ud wabɨl nölim aku, wä rɨg mɨdö,” rɨmä. Aliö rɨmɨdɨm, Jisas nuŋ ñɨgö yadöŋa, Luk 19:44“Aliö röi aku, jɨ mai ap wä nugumɨdöi piaku mɨdenɨm. Magalɨg hajal abɨŋ, rɨg i rɨg i rol aku mɨdenɨŋö,” röŋa.
Mai ömörö diba hönɨŋö, röŋa
(Mat 24:3-14; Mak 13:3-13)
Jisas aliö rɨmɨn, nugwo yad nugwön yadmä, “Mönö yad nölɨb nöbö. Wop kai mag akuyöbö cön? Agapɨm raŋ nugwön, weik mag aku rɨba rɨmɨdö, cɨnɨŋ?” rɨmä.
Aliö rɨmɨn, Jisas ñɨgö yadöŋa, “Nugw ri aböña! Nöbö mö mɨga hön inakmönö hörön, ib na urön yajöña, ‘Nör hömɨdla. Wop dib aku hö,’ cöña. Aliö yadmɨjöñ aku, mi yadmɨdöiŋö, rön, ñɨgö mai dumɨjeñ. Makwam mögörɨb möl bli öbɨlön, mögörɨb möl bli pɨsaŋ nuö nuö pɨlmɨjöña. Mögörɨb möl bli ñɨŋ ñɨŋ keir nuö nuö pɨlmɨjöña. Almɨjöñ aku nugwön, wop dib yadöi aku wöxnö nɨgɨba rɨmɨdö, rön, ipöxmɨjeñ. Wop dib aku mai wöxnö nɨgönɨŋö,” röŋa.
10 Jisas aliö rön ñɨgö yadöŋa, “Mögörɨb adö bli öbɨlön, mögörɨb adö bli pɨsaŋ nuö nuö pɨlmɨjöña. Kiŋ bli yam ñɨŋ bla öbɨlön, kiŋ bli yam bla pɨsaŋ nuö nuö pɨlmɨjöña. 11 Mögörɨb akuyöbö magalɨg mɨmön dib ödöriö pön, kiö diba pɨlön, ñɨpñɨp wödodö diba hön cöna. Ap yoŋyöbö adöx yöd röul adö kau sebö raŋ, ap keiryöbö hör ipöxbä röxgɨb mag akuyöbö yör sö cöna. 12 Ap piaku mai mag akuyöbö cöna, jɨ höd nɨ paŋör pɨsaŋ mɨdöi akuyöbö, ñɨgö rɨ gwogwam cöña. Ñɨgö mönö diba yadɨba, pön Juda mögum rɨb ram bla du nɨgön, mönö diba yadön, ñɨgö nag nɨgön, pön kiŋ gapman nöbö dib bla pön diöña. 13 Ñɨgö almɨjöñ aku, mönö wä na aku ñɨgö wöxnö yad nölɨb maga cöna. 14  Luk 12:11-12Makwam ñɨgö mönö diba yadmɨjöñ aku, mönö pödiöm aliö paiŋö yajnɨŋö, rön, höd hölu nugumɨjeñ. 15  Apos 6:10Nɨ keir ñɨgö rɨb wä nölön mönö maga nölmön, ñɨŋ mönö akwör yad nölɨŋ, ñɨŋ paiŋö yadön mönö aku röd abɨb maga mɨden. 16  Mat 10:21-22Makwam nauö nam, haul mölöu nöbö, nöbö hödɨg nugup, nöbö nugub ñɨŋa keir bli ñɨgö mönömɨm rön, pɨ kwolmal imag rola nɨgɨŋ, ñɨgö bli aŋadö pɨl pal nɨgöña. 17 Nɨ nugw pöi nöbö mö akuyöbö, nöbö mö bla ñɨŋ magalɨg ñɨgö rɨb gwogwo yöxöña. 18 Makwam yöcmac panö ñɨŋa paŋyöbö i hölögɨpen. 19 Makwam nɨ cɨrɨp gö nɨgön mɨjöñ aku, kömö mɨdɨb mag aku pön, öim öim mɨjöña.
Jerusalem rɨ gwogwam cöñɨŋö, röŋa
(Mat 24:15-21; Mak 13:14-19)
20 “Makwam ami nöbö bla hön, Jerusalem bɨnöm abön wob yuö nɨg mɨjöñ wop aku, weik igöp mɨda Jerusalem rɨ gwogwam cöñɨŋö, rön, nugwöña. 21 Nöbö mö mögörɨb Judia mɨjöñ bla, bör önöŋ ajmag bla duŋ. Nöbö mö Jerusalem mɨjöñ bla, bör röpɨn rɨŋadö diöña. Nöbö mö rɨŋadö adö mɨjöñ bla, Jerusalem kul yuadö duölɨŋ. 22  Jer 5:29; 46:10; Hos 9:7Aku agapɨm: wop aku mɨ, ñɨŋ God nugwo röböxöi aku, God mönö yadɨb nöbö bla magalɨg God Mönö kai kɨtön rɨg yadim mag akwör cöna nugwön ñɨŋ paiŋö ölɨŋ höb diba pöña. 23 Makwam wop aku, mö ha wöta mɨjöñ akuyöbö aipam, mö ha kiaia kau nölmɨjöñ akuyöbö aipam, ñɨŋ ölɨŋ höb diba pöña. God Juda nöbö mö ñɨgö ölɨŋ höb diba pɨ nöinö, rön, nöbö mö mögörɨb kɨ mɨdöi akuyöbö ñɨgö mɨ rɨ gwogwam cöna. 24  Sam 79:1; Rep 11:2Mögörɨb pad piakuyöbö nöbö hön, ñɨgö nöbö mö bli yu öböŋ mɨxɨl ölɨsö pön römal nɨgöña, nöbö mö bli ñɨgö nag nɨgön pön du mögörɨb hör piaku piaku magalɨg pön diöña. Juda nöbö mö yöi akuyöbö hön, Jerusalem rɨ gwogwam rɨŋ rɨŋ, God wop nuŋ yadöŋ aku wöxnö nɨgaŋ, röböxöña.
Nöbö Ha nuŋwa mil alɨp hönɨŋö, röŋa
(Mat 24:29-31; Mak 13:24-27)
25  Ais 13:10; Esik 32:7; Joel 2:31; Rep 6:12‑13“Makwam mai, naiö röun gupö ap bla mag höra wöxnö nɨgön, röbö diba wöd hön bu gɨgɨ diba rɨmɨjöna. Makwam mögörɨb il kɨ nöbö mö mögörɨb adadö piaku piaku magalɨg rɨb mɨga yöxön, pödpöd rɨmɨdö, rön, rɨb mɨxɨla yöxön ipöxmɨjöña. 26 Ap adöx sö mɨd bla, i rɨ bɨröb yön bör yönmɨdaŋ, mögörɨb kɨ pödpöd rɨba rön rɨmɨdö, rön, ipöxön, rɨb maga hölögɨpaŋ haŋ wöröxbä maga cöna. 27  Dan 7:13; Mat 26:64; Rep 1:7Almɨjön wop aku, Nöbö Ha nuŋwa mɨjöi yuö yör sö haŋ nugugɨrön, nöbö mö ñɨŋ ölɨsö mag nuŋwa aipam, mil wä keiryöbö mag nuŋwa aipam, nugwöña. 28 Ap yadmɨdɨl kɨyöbö rɨmɨjön aku, Nöbö Diba anɨŋ kömö pɨb wop aku womiöx mɨdö, rön, mämäga laxiö adöx sö nugu gör mɨjne,” röŋa.
Bɨ hogulaŋa aku, Jisas mönö höd röxön yadöŋa
(Mat 24:32-35; Mak 13:28-31)
29 Jisas aliö rön, ñɨgö mönö höd röxön yadöŋa, “Bɨ hogulaŋa aipam, bɨ bli aipam, 30 yösa nɨgmɨn, weik naiö nɨgɨba rɨmɨdö, rön, nugwöia. 31 Makwam mag aliö akuyöbö, ap yadɨl bla raŋ, God nöbö mö pön nugwidɨx mɨdɨb wop aku womiöx mɨdö, rön, nugwöña.
32 “Nɨ ñɨgö mi yadmɨdla, nöbö mö wopik mɨdöi kɨyöbö magalɨg wöröxeñ; bli kömö mɨdɨŋ nugugɨrön, ap yadmɨdɨl pik magalɨg cöna. 33 Adöx sö mögörɨb mɨgrö kɨ pɨsaŋ hölögɨpöna, jɨ mönö mag nɨ bla hölögɨpen.
Nugw ri abön mɨjne, röŋa
34 “Makwam nugw ri aböña. Ñɨŋ röbö wain röbö ölɨsö mɨga nɨmön u pɨlön, ap mögörɨb mɨgrö kɨ ör rɨbyöx nugw mɨjöñ wop akwör, yöur hön urap döuyö meñ cɨxɨm, rɨmgör pɨmɨd mag akuyöbö cöna. 35 Pik ör renɨm; nöbö mö mögörɨb il jöjö yuöŋa mɨdöi akuyöbö magalɨg cöna. 36 Makwam, ñɨŋ öim öim nugw ri abön, God höjöpal gör mɨdön yajöña, ‘Ap piaku anɨŋ pɨl pal nɨgölaŋ; nagö anɨŋ nugwidɨx mɨdaŋ kömö duön, du Nöbö Ha nuŋwa mämäg il rol nuŋwa mɨjnɨŋö,’ cɨne,” röŋa.
37 Wop ulmɨdö mɨd aku, Jisas öim du God höjöpalɨb rama ram möl yuadö du mɨdön, nöbö mö bla ñɨgö mönö yad nölmɨdöŋa. Makwam pɨxmag gurɨm nugugɨrön, Jisas nuŋ du mögörɨb i Olip Pɨd me röi yöraku hölɨmmɨdöŋa. 38 Nöbö mö akuyöbö magalɨg, mönö nugwo aku nuguŋö, rön, pɨxmag alɨg öbɨlön, God höjöpalɨb rama dumɨdmä.

21:3: 2Kor 8:12

21:6: Luk 19:44

21:14: Luk 12:11-12

21:15: Apos 6:10

21:16: Mat 10:21-22

21:22: Jer 5:29; 46:10; Hos 9:7

21:24: Sam 79:1; Rep 11:2

21:25: Ais 13:10; Esik 32:7; Joel 2:31; Rep 6:12‑13

21:27: Dan 7:13; Mat 26:64; Rep 1:7